Každí pozná dni keď sa na neho sype všetko a zo všetkých strán. Ostáva posledný týždeň v tom prekliatom mieste, ktoré núti človeka prebúdzať sa v skorých ranných hodinách a sedieť nad knihami do noci. Už asi tak mesiac mám toho po krk a pri zmysloch ma drží len húževnatosť. Ale nie o tom som chcela. Až teraz prichádzam na to, že najdôležitejší je postoj. Človek proste musí ráno vstať s pocitom, že mu dnes vyjde všetko na čo pozrie. Bude sa mu dariť a svietiť slnko.Teraz, keď za týždeň musím dobehnúť polrok ... Stačí sa proste nadýchnuť a povedať si, že
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára