No čo ak po čase zistíte, že smer, akým sa to celé uberá sa vám vôbec nepáči? Aby som nepísala v hádankách, stále mám na mysli fotografiu. Myslím si, že zažila veľký návrat práve vďaka digitalizácii, veď práve tak si ma získala, no je tu ALE...
Človek stlačí spúšť, cvakne, fotku si pozrie na obrazovke, nepáči sa mu, zmaže ju. A tak dookola. Nič mu nebráni, má voľnosť v množstve fotografií, ktoré môže kedykoľvek zmazať a tak uvolniť miesto pre ďalšie. Štve ma tento prístup. Ľudia akoby už ani nerozmýšľali ,,Odfotím teraz toto, veď to stále môžem upraviť... ." Vytráca sa z toho všetko čaro, pocit keď sa pozeráte cez hľadáčik, čakáte a zvažujete. Cvaknem teraz? O pár sekúnd bude možno lepšia kompozícia .. svetlo. Zdá sa mi, akoby sa z fotografií vytrácal cit a vzťah k tomu celému.
O svojej úchylke k postarším veciam som sa už zmienila. Po čase, keď som si začala uvedomovať, že je niekde chyba, ktorá sa mi nepáči, začala som uvažovať nad tým, ako ju napraviť. Staré čierno-biele fotky. Áno to sa mi vždy páčilo. Možno sa u mňa začala fotografická renesancia ale prvý film je už natiahnutý v staručkom Zenite 11. Teším sa. Čoraz viac ľudí si začína všímať tieto veci a ja verím, že ľudí ktorý budú pobehovať s fotoaparátmi bez displayov a máčať prsty vo vývojke pribudne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára